SLOVNÍK POJMOV

Migrácia → Pohyb osôb, skupín alebo väčších celkov obyvateľov v geografickom a sociálnom priestore, spojený s prechodnou alebo trvalou zmenou miesta pobytu. Podľa toho, aký je motív migrácie ju možno rozdeliť na dobrovoľnú a nútenú. Dobrovoľná – rozumie sa ňou slobodný pohyb napr. za účelom vzdelávania, turizmu, zvyšovania kvalifikácie, či zamestnania. Nútená – nastáva vtedy, keď človek opúšťa krajinu kvôli politickým a sociálnym problémom, vojnovým konfliktom, prírodným katastrofám, závažným existenčným a ekonomickým problémom, či iným dlhodobo pretrvávajúcim krízovým situáciám. Migrácia môže byť organizovaná štátom v rámci budovania infraštruktúry a hospodárskeho rozvoja. V prípade, že sú ľudia donútení migrovať vo vnútri svojho štátu, stávajú sa vnútorne vysídlenými osobami. Ekonomický migrant → človek, ktorý opúšťa krajinu pôvodu v snahe zlepšiť svoju ekonomickú situáciu, ktorá je v danej krajine nedostačujúca. Ilegálny migrant → cudzinec, ktorý prekročil hranicu SR ilegálne, tj bez platného cestovného dokumentu. Do nelegálneho postavenia sa cudzinec dostane aj vo chvíli, kedy síce do krajiny prichádza legálne, ale rozhodnutím miestnych úradov alebo uplynutím stanovenej doby (napr. platnosti víz) o toto právo prichádza, no v štáte naďalej ostáva a neodcestuje. Maloletí bez sprievodu → sú osobitou skupinou migrantov. Ide o deti a mladých ľudí, ktorí nedovŕšili 18 rokov a ocitli sa mimo krajiny svojho pôvodu bez sprievodu svojich rodičov alebo iných zákonných zástupcov. EURODAC → Európsky systém evidencie cudzincov, ktorý na území niektorého z členských štátov Európskej únie požiadajú o azyl. Do tejto evidencie sú vkladané odtlačky prstov cudzincov po podaní vyhlásenia, že žiadajú o azyl v danej krajine. Utečenec →  podľa kritérií Ženevského dohovoru je osoba, „ktorá má opodstatnené obavy z prenasledovania z    rasových,    náboženských,    národnostných,    politických dôvodov alebo    z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine.“ Vzhľadom k týmto obavám nemôže, alebo nechce využiť ochranu svojej krajiny.    Ženevský dohovor → je dohovorom o právnom postavení utečencov, prijatím v roku 1951 v Ženeve. Aby mohla byť osoba považovaná za utečenca, musí preukázať, že sa z vyššie vymenovaných dôvodov obáva prenasledovania.   Význam pojmov: rasa - prelína sa s príslušnosťou ľudí k rôznym etnickým a sociálnym skupinám náboženstvo - Všeobecná deklarácia ľudských práv určuje právo prejaviť svoje náboženstvo v súkromí aj na verejnosti, vyučovaním, či jeho praktikovaním. Perzekúcia „z náboženských dôvodov“, môže mať rôzne formy. prenasledovanie - je ohrozenie života a slobody z dôvodov rasy, náboženstva, a príslušnosti k určitej sociálnej a etnickej skupine, alebo pre zastávanie určitých politických názorov. Môže sa jednať o činnosť štátu ako aj konanie neštátnych subjektov. Prenasledovanie môže mať rôzne podoby - môže ísť o fyzické násilie, rôzne formy diskriminácie ako aj o administratívne, právne a iné opatrenia. národnosť - označuje aj príslušnosť k etnickej, resp. lingvistickej skupine. Prenasledovanie z národnostných dôvodov sa môže prejavovať v nepriateľských postojoch a opatreniach, ktoré sú namierené proti národnostnej menšine a spôsobujú jej ujmu. sociálna skupina - osoby, ktoré zdieľajú svoju identitu na základe rovnakého pôvodu, spôsobu života alebo sociálneho postavenia. Príslušnosť k sociálnej skupine, ktorá je považovaná za prekážku v uskutočňovaní vládnej politiky, môže byť príčinou prenasledovania.  Utečenec „na mieste“ → Osoba sa stáva utečencom „na mieste“ následkom udalostí, ku ktorým došlo v rodnej krajine počas jej neprítomnosti. Podmienka, podľa ktorej sa osoba musí nachádzať mimo územia svojej krajiny na to, aby sa mohla stať utečencom neznamená, že musí nutne opustiť svoju krajinu ilegálne, ani to, že ju musela opustiť kvôli opodstatneným obavám z prenasledovania. Až po uplynutí určitej doby jej pobytu v zahraničí môžu nastať skutočnosti, ktoré zakladajú dôvody jej žiadosti o azyl, preto požiada o azyl. Azyl → medzinárodná forma ochrany Žiadateľ o azyl → štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti, ktorá na útvare Policajného zboru vyhlásila, že žiada o azyl na území Slovenskej republiky, čím vstupuje do konania o udelenie azylu. Žiadateľom o azyl je až do doby, kým sa v konaní právoplatne nerozhodne. Azylant → cudzinec, ktorý splnil kritériá podľa Ženevského dohovoru o právnom postavení utečencov a zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle v platnom znení, čím bol uznaný za utečenca a bola mu poskytnutá medzinárodná ochrana vo forme azylu.    Humanitný azyl → môže byť udelený i v prípade, ak osoba nespĺňa kritériá definície utečenca, avšak existujú osobitné dôvody. Na udelenie azylu z humanitných dôvodov nie je právny nárok, je to na osobitnom posúdení Migračného úradu MV SR. Doplnková ochrana → Migračný úrad MV SR poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelil azyl v prípade, že pri návrate do krajiny pôvodu by bol vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia. Vážny bezprávím sa rozumie: trest smrti mučenie, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie vážne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Doplnková ochrana sa poskytuje na jeden rok, pričom doba jej trvania môže byť vždy o jeden rok predĺžená, v prípade, že dôvody, pre ktoré bola poskytnutá stále pretrvávajú. O jej predĺženie treba požiadať najskôr 90 dní a najneskôr 60 dní pred uplynutím lehoty jej trvania, na policajnom útvare v mieste pohybu. V prípade jej udelenia, osoba má právo na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky,   ubytovanie, stravu, vreckové (12,-Sk/deň), zdravotnú starostlivosť, možnosť zamestnať sa. Do troch dní pred jej skončením je osoba povinná o tomto oboznámiť Migračný úrad MV SR. Doplnková ochrana môže byť poskytnutá aj na účel zlúčenia rodiny. Odídenec → cudzinec, ktorému Ministerstvo vnútra SR na základe rozhodnutia vlády Slovenskej republiky poskytlo dočasné útočisko. Dočasné útočisko → poskytuje sa cudzincom na účely ochrany pred vojnovým konfliktom, endemickým násilím, následkami humanitárnej katastrofy alebo sústavným, alebo hromadným porušovaním ľudských práv v krajine pôvodu.   Bezpečná tretia krajina → stabilný právny štát s demokratickým zriadením, iný ako štát, ktorého je cudzinec štátnym občanom, alebo v prípade osoby bez štátnej príslušnosti iný štát ako štát jej bydliska. Zoznam bezpečných tretích krajín a bezpečných krajín pôvodu sa vydáva nariadením vlády Slovenskej republiky.   Záchytný tábor → je účelové zariadenie Ministerstva vnútra SR, do ktorého sú žiadatelia umiestnení aj z dôvodu lekárskych vyšetrení. Počas celej doby trvania vyšetrení, ktorá spravidla trvá dva až štyri týždne, nie je dovolené opustiť toto zariadenie. Záchytné tábory v SR sú v týchto obciach: Humenné, Liptovské Vlachy, Opatovská Nová Ves. Pobytový tábor → je účelové zariadenie Ministerstva vnútra SR. Žiadateľ o azyl má právo zdržiavať sa v ňom počas celého azylového konania. Pobytový tábor môže opustiť na základe priepustky – povolenia od vedenia tábora. V prípade, že žiadateľ o azyl nemal pohovor s Migračným úradom, môže požiadať o priepustku len na 24 hodín. Ak tento pohovor prebehol, môže požiadať o priepustku na 7 dní. Taktiež môže požiadať o dlhodobú priepustku, v prípade, že môže preukázať dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie si vlastného bývania a stravy alebo existenciu osoby, ktorá ich poskytne. Ak opustí tábor bez priepustky a bude sa mimo tábora zdržiavať viac ako 7 dní, jeho azylové konanie bude zastavené a dôvody pre udelenie azylu nebudú ďalej skúmané. Pobytové tábory sú v Gabčíkove a Rohovciach. Tolerovaný pobyt → Policajný útvar udelí cudzincovi: ktorému bolo poskytnuté dočasné útočisko ktorý je maloletým dieťaťom nájdeným na území Slovenskej republiky ktorý je obeťou trestného činu súvisiaceho s obchodovaním s ľuďmi, ak má menej ako 18 rokov ak jeho vycestovanie nie je možné a jeho zaistenie nie je účelné ak to vyžaduje rešpektovanie jeho súkromného a rodinného života ak je prekážka jeho administratívneho vyhostenia Prekážka administratívneho vyhostenia → cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom by bol ohrozený jeho život z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie, alebo v ktorom by mu hrozilo mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, alebo trest; do štátu, v ktorom mu bol uložený trest smrti alebo je predpoklad, že v prebiehajúcom trestnom konaní mu takýto trest môže byť uložený; do štátu, v ktorom by bola ohrozená jeho sloboda, z rasových, národnostných, či náboženských dôvodov, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie; to neplatí ak cudzinec svojím konaním ohrozuje bezpečnosť štátu, alebo ak bol odsúdený  za obzvlášť závažný trestný čin. Osobu bez štátnej príslušnosti, ktorá má povolený trvalý pobyt, možno administratívne vyhostiť iba v prípade, ak svojím konaním ohrozuje bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok.      Žiadosť o udelenie tolerovaného pobytu sa podáva na Oddelení Cudzineckej polície PZ. Príslušného podľa miesta bydliska. Po podaní žiadosti vydá Policajný útvar žiadateľovi potvrdenie o jej prijatí. Následne rozhoduje o udelení povolenia na tolerovaný pobyt. Podľa zistených skutočností, ktoré sú dôvodom na jeho udelenie, udelí Policajný útvar povolenie najviac na 180 dní. Toto povolenie po podaní žiadosti môže byť aj opakovane predĺžené, ak trvá dôvod, pre ktorý bolo povolenie udelené. Počas platnosti povolenia na tolerovaný pobyt cudzinec nemôže podnikať a vstupovať do pracovnoprávneho vzťahu. Tento zákaz sa nevzťahuje na osobu, ktorej bolo poskytnuté dočasné útočisko, alebo ktorej bolo udelené povolenie na tolerovaný pobyt z dôvodu rešpektovania jeho súkromného a rodinného života. Policajný útvar môže na žiadosť cudzinca, ktorému bolo udelené povolenie na tolerovaný pobyt z dôvodu existencie prekážky administratívneho vyhostenia po uplynutí troch rokov od udelenia tohto povolenia, udeliť povolenie na prechodný pobyt na účel zamestnania. Ak zanikne dôvod, pre ktorý bolo udelené povolenie na tolerovaný pobyt, cudzinec je povinný túto skutočnosť oznámiť Policajnému útvaru najneskôr do 15 dní, odkedy sa o nej dozvedel. Povolenie na tolerovaný pobyt Policajný útvar zruší, ak zistí, že dôvod, pre ktorý bolo udelené, zanikol. Ak ide o povolenie na tolerovaný pobyt udelené z dôvodu rešpektovania súkromného a rodinného života, môže Policajný útvar toto povolenie zrušiť, ak cudzinec ohrozuje bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. Pri podávaní žiadostí o tolerovaný pobyt je nutné zaplatiť správny poplatok 3000,-Sk. Od tohto poplatku sú oslobodené osoby, v prípade ktorých existuje prekážka ich administratívneho vyhostenia, ktorým bolo poskytnuté dočasné útočisko, alebo maloletým deťom nájdeným na území SR. Pri žiadostiach o udelenie povolenia na tolerovaný pobyt z iných dôvodov sú oslobodené od zaplatenia správneho poplatku len osoby, ktoré majú menej ako 16 rokov.