Kto sú migranti?
Migrantom je každý človek, ktorý opúšťa svoje rodisko. Dôvody presunov sú rozmanité – štúdium, práca, nová rodina, cestovanie, dovolenkovanie, dlhodobé vzdelávanie – takéto migrácie sú spravidla dobrovoľné. Nedobrovoľná migrácia nastáva, ak človek nemôže uplatňovať svoje ľudské práva v mieste svojho bydliska. Ak sa jedná o nedostatočné možnosti prežitia, takáto migrácia je označovaná ako ekonomická. Aj keď je v Charte ľudských práv ustanovené právo na dôstojné prežitie, obživu a prácu, akokoľvek ekonomicky kritická situácia v krajine pôvodu nie je považovaná za prenasledovanie a teda nie je dôvodom na poskytnutie azylu.

Kto je žiadateľ o azyl?
Žiadateľ o azyl je osoba, ktorá sa nachádza mimo krajiny svojho pôvodu a požiada o udelenie azylu v inom štáte.  Ak žiadateľ preukáže opodstatnenú obavu z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských, politických dôvodov, alebo pre príslušnosť k sociálnej skupine, má právo, aby mu bol udelený azyl v druhej krajine. Za prenasledovanie sa nepovažuje dlhodobo nepriaznivá – politická, sociálna či ekonomická - situácia v krajine.

Kto je azylant?
Azylant, alebo utečenec s priznaným štatútom, je človek, ktorému bol udelený azyl, čiže mu bola poskytnutá ochrana jeho ľudských práv mimo jeho krajiny pôvodu. Má práva ako občan, s výnimkou možnosti voliť.

Žiadatelia o azyl hľadajú bezpečie – veria, že Slovensko je bezpečnou a stabilnou krajinou
Žiadatelia o azyl utekajú zo strachu o prežitie. Mnoho z nich dúfa v zmenu situácie v krajine pôvodu a svoj opätovný návrat.
Veľa z nich zažilo vojnu, nedostatok, útlak, neľudské zaobchádzanie, mučenie a smrť svojich blízkych.
Osoby, ktoré opúšťajú krajinu z dôvodov prenasledovania, hľadajú v prvom rade krajinu bez vojnových konfliktov, kde by im bolo umožnené viesť život v bezpečí.
Každý človek má právo požiadať o azyl. Ženevský dohovor, ktorá toto právo deklaruje podpísalo 142 krajín. Zachránila už milióny životov.
Život žiadateľov o azyl v inej krajine je náročný. Musia sa vysporiadať s novou situáciou, v ktorej sa ocitli - mimo svojho domova, kruhu rodiny a priateľov, v inom jazykovom a kultúrnom prostredí.

Niektorí migranti uviedli, že sa na Slovensku necítia bezpečne
Hoci sa utečencom podarilo odísť z miesta prenasledovania, na Slovensku sa stretli s rasovo motivovanými útokmi, verbálnym i fyzickým atakovaním. Čím sa viac odlišujú (fyziologicky, jazykovo), tým sú viac konfrontovaní s problémami.  Vyhýbajú sa verejným priestranstvám a osamotenému pohybu vo večerných hodinách.

Každodennosť
Vzdelanie, vek, rod, etnická príslušnosť silne ovplyvňujú situáciu migranta. Napriek svojim rozdielom, ich cieľ je podobný cieľom mnohých ľudí -  žiť v spoločnosti, byť jej súčasťou, integrovať sa, mať rovnaké práva a možnosti ako občania Slovenskej republiky. Vzdialenosť od rodiny a priateľov, kultúrna odlišnosť a život v novom neznámom prostredí sú často psychicky náročné. Niektoré skupiny migrantov nemajú prístup na podujatia, ktoré by ich spájali s majoritou. Akékoľvek formy diskriminácie  pre absenciu širších sociálnych sietí a dostupnosti ochrany sú na zvládanie náročnejšie.  Pre jazykovú bariéru kontakt s lekárom vyhľadávajú len v nevyhnutných prípadoch. Niektoré skupiny migrantov uvádzajú nízku dostupnosť výučby slovenčiny.

V ekonomicky chudobných  krajinách žije podstatne viac utečencov ako v ekonomicky vyspelých krajinách
Tri štvrtiny z celkového počtu utečencov žije v rozvojových krajinách, najčastejšie v utečeneckých táboroch. Štáty Afriky a Ázie poskytujú útočisko pre dve tretiny, Európske štáty 18- tim percentám utečencov, pretože utečenci hľadajú bezpečie v najbližších susedných krajinách, kde sú budované veľkokapacitné tábory.