FAQ

Aký je počet žiadateľov o azyl v súčasnosti? Z akých krajín je ich najviac? V súčasnosti je na Slovensku evidovaných 1489 žiadostí o azyl. Najpočetnejšou skupinou sú žiadatelia z Indie, Čečenska, Moldavska a Pakistanu. Podstatná časť žiadateľov o azyl sú označovaní ako ekonomickí migranti, čo však neznamená, že v krajine ich pôvodu neprišlo k porušeniu ľudských práv. Preto sa Migračný úrad zaoberá každou žiadosťou individuálne. Prečo Slovensko? V prípade ekonomických migrantov rozhodnutie pre Slovensko nebolo cielené, pretože Slovenskú republiku považovali za tranzitnú krajinu do iných štátov EÚ. Utečenci, ktorí majú skutočnú obavu z prenasledovania, majú záujem na Slovensku zostať, aby im bola poskytnutá ochrana. Ako je overovaná minulosť žiadateľov o azyl v krajine pôvodu? Ak cudzinec vstúpi do konania o udelenie azylu, skutočnosti, ktoré uvedie počas pohovoru s Migračným úradom, sú dôverné. Migračný úrad nesmie kontaktovať jednotlivé štáty za účelom zisťovania informácii o danej osobe. Nakoľko je v záujme ochrany štátu preverovať niektoré skutočnosti, v relevantných prípadoch môže Migračný úrad MV SR nadviazať kontakt s orgánmi, ktoré majú k dispozícii databázy hľadaných a trestaných osôb.   Aký je zdravotný stav žiadateľov o azyl? Môžu byť prenášateľmi chorôb? Po príchode na územie SR je cudzinec po podaní vyhlásenia žiadosti o azyl umiestnený do záchytného  tábora, kde podstupuje dôkladnú lekársku prehliadku. Záchytný tábor je zariadenie, ktoré je uzavreté. Žiadatelia v tomto zariadení zotrvávajú spravidla 30 dní. Počas tohto obdobia prebiehajú komplexné zdravotné vyšetrenia, pri ktorých sa zisťuje aj výskyt cudzokrajných chorôb. Počas existencie Migračného úradu (od r. 1993) nebol zaznamenaný ani jeden prípad prenosu chorôb so žiadateľov na obyvateľov či zamestnancov. Väčšina zo zistených liečiteľných chorôb má kožný charakter, čo je vo veľkej miere zapríčinené nevhodnými podmienkami počas dlhej cesty. Ako je o žiadateľov o azyl postarané? Zo zákona má každý žiadateľ o azyl práva na bezplatné poskytovanie stravy a ubytovania, základných hygienických potrieb a iných vecí nevyhnutne potrebných na prežitie. Žiadateľovi sa počas pobytu v azylovom zariadení poskytuje vreckové vo výške 12 korún na deň. Maloletému žiadateľovi sa poskytuje vreckové vo výške polovice uvedenej sumy. Vreckové nepatrí žiadateľovi, ak dobrovoľne opustil územie Slovenskej republiky a bol vrátený späť na územie SR, alebo je v pracovnoprávnom vzťahu, alebo ak má iný príjem. Po skončení pobytu v záchytnom tábore sú žiadatelia o azyl premiestnení do pobytového tábora, kde zostávajú počas azylového konania, minimálne počas prvého roka, kedy podľa zákona nesmú pracovať.     Kde sa nachádzajú tábory na území Slovenskej republiky? Na území Slovenskej republiky sa nachádzajú tri záchytné tábory - v Humennom, v Opatovskej Novej Vsi, v Liptovských Vlachoch a dva pobytové tábory - v Rohovciach a v Gabčíkove.   Aký je počet obyvateľov v pobytovom tábore? Počty ľudí v tábore sa menia. V súčasnosti je evidovaných v každom pobytovom tábore okolo 140 ľudí vrátane tých, ktorí majú dlhodobé priepustky. V takýchto prípadoch ide o ľudí, ktorí sú schopní financovať ubytovanie mimo tábora z vlastných zdrojov. Ženy tvoria približne 20% z celkového počtu obyvateľov tábora. Po skončení prevádzky tábora v Brezovej pod Bradlom určeného pre rodiny s deťmi,  sa tieto premiestnili do Gabčíkova. V súčasnosti sú ženy, deti a  mladiství v sprievode rodinných príslušníkov ubytovaní v Gabčíkove spoločne s prevažne mužským osadenstvom. Ako vyzerá pobytový tábor? Budovy pobytových táborov sú objektmi, ktoré sú v správe, alebo pod kontrolou Migračného úradu MV SR. Spravidla viacposchodové budovy internátneho typu poskytujú viacposteľové izby. V administratívnej časti sa nachádza kancelária vedúceho tábora, sociálnych pracovníkov, zdravotnej sestry a mimovládnych organizácií. V komplexe sa tiež nachádza jedáleň, práčovňa, a miestnosť určená pre voľno časové aktivity. Pohyb osôb je monitorovaný pri vstupe do pobytového tábora, kde pôsobí strážna služba SBS, ktorá eviduje vstup a odchod osôb v rámci objektu. V objektoch sa ďalej nachádza materská škola a učebňa pre výučbu slovenského jazyka. Ako žiadatelia trávia čas v tábore? Podľa výpovedí žiadateľov o azyl a obmedzených možností v daných priestoroch žiadatelia čas strávený v tábore pociťujú ako stratový a nedostatočne využiteľný. Mimovládne organizácie podporujú niektoré voľno časové aktivity, avšak v táboroch zatiaľ nejestvujú trvalo zriadené pracovné dielne.  Žiadatelia sa môžu zamestnať na území Slovenskej republiky, ak sa do jedného roka od začatia konania právoplatne nerozhodne o jeho žiadosti o udelenie azylu. V súčasnosti takíto žiadatelia o azyl predstavujú celkom okolo 35 zamestnaných ľudí v SR. Aká je možnosť jazykovej výučby? Výučba slovenského jazyka prebieha v každom pobytovom tábore jeden krát do týždňa. Aká je možnosť ich pohybu v rámci Slovenskej republiky? Počas konania o udelenie azylu sa žiadatelia na území Slovenskej republiky zdržiavajú oprávnene. Ich pohyb v rámci Slovenskej republiky je obmedzený ich ohlasovacou povinnosťou v tábore alebo na cudzineckej polície. Môžu slobodne opustiť zariadenia, v ktorých sú umiestnení? Pokiaľ sa nachádzajú v záchytnom tábore, ten nie je možné opustiť počas karanténnej doby (30 dní). Pri presune do pobytového tábora im je vystavený preukaz žiadateľa o azyl, ktorý im slúži ako identifikačný doklad a to až do právoplatného skončenia konania o udelenie azylu. V prípade, že žiadatelia majú záujem opustiť tábor, musia si požiadať o udelenie krátkodobej priepustky. Túto vydávajú administratívni pracovníci tábora na maximálne týždeň. V prípade, že žiadateľ má záujem žiť mimo tábora musí požiadať o udelenie dlhodobej priepustky na Migračnom úrade MV SR u  rozhodovačky/rozhodovača. Podklady, ktoré musí nevyhnutne predložiť sú žiadosť o udelenie dlhodobej priepustky a čestné vyhlásenie, že určitá osoba súhlasí s tým, že žiadateľ bude u neho ubytovaný a bude mu hradiť všetky náklady s tým spojené. Čestné vyhlásenie musí byť overené notárom. Potrebné je taktiež predložiť písomne uzavretú nájomnú zmluvu. Dlhodobá priepustka sa udeľuje na jeden mesiac. Po jej udelení je žiadateľ do troch pracovných dní povinný nahlásiť pobyt na príslušnom Oddelení Cudzineckej polície (napr. na Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava Hrobákova 44). Dlhodobú priepustku je možné opakovane predlžovať.    Ako dlho žiadatelia o azyl zotrvávajú na Slovensku? Ako dlho čakajú na rozhodnutie? Každý prípad je individuálny a od toho sa odvíja aj dĺžka konania o udelenie azylu. Zo zákona má Migračný úrad povinnosť vydať rozhodnutie do troch mesiacov (90 dní), od podania vyhlásenia ich žiadosti o azyl. V prípade vydania negatívneho rozhodnutia Migračným úradom má žiadateľ právo podať opravný prostriedok na Krajský súd a žiadať o preskúmanie zákonností tohto rozhodnutia. V prípade, že Krajský súd potvrdí rozhodnutie Migračného úradu, existuje ešte možnosť podať odvolanie na Najvyšší súd SR. Nie je výnimkou, že na konečné rozhodnutie o udelení azylu žiadatelia čakajú niekoľko mesiacov, niekedy viac ako dva roky.  Čo sa stane v prípade, že žiadateľ odíde do iného členského štátu Európskej únie? Mnoho žiadateľov o azyl sa neistotu spojenú s čakaním na vydanie rozhodnutia rozhodne riešiť svoju situáciu odchodom zo Slovenska do iného štátu EÚ. V prípade zadržania (legitimovania) cudzinca na území daného štátu, je skúmané, či už žiadal o azyl v rámci EÚ. Do evidenčného systému EURODAC  sú vkladané daktyloskopické odtlačky cudzincov po podaní vyhlásenia ich žiadosti o azyl. Na základe identifikácie v tejto európskej databáze sú vrátení do krajiny, kde požiadali o azyl prvý krát.   Čo sa stane keď žiadateľ o azyl požiada o dobrovoľný návrat do krajiny pôvodu? V prípade, že žiadateľ požiadal o dobrovoľný návrat do krajiny pôvodu, konanie o udelení azylu sa zastavuje a žiadateľ sa dostáva do režimu tolerovaného pobytu, a to až do doby odchodu zo Slovenskej republiky. Počas tejto doby je umiestnený v pobytovom zariadení v Gabčíkove. Cudzinec má možnosť kontaktovať Medzinárodnú organizáciu pre migráciu, ktorá pomáha pri vybavení dobrovoľných návratov do krajiny pôvodu. Aké sú možné rozhodnutia v azylovom konaní? V prípade pozitívneho rozhodnutia Migračný úrad MV SR rozhodne o udelení azylu území SR. Nasleduje proces integrácie azylanta do spoločnosti. Ten môže využiť možnosť pobytu v integračnom stredisku, kde mu je poskytnuté ubytovanie na dobu určitú, najviac však po dobu 6 mesiacov. Azylant je povinný prispievať na výdavky, ktoré sú spojené s jeho pobytom v integračnom stredisku. Počas doby jeho pobytu sa azylant snaží nájsť si zamestnanie a zdokonaľuje sa v slovenskom jazyku. Stravu si azylant zabezpečuje z vlastných zdrojov. Ak azylant nemá nájdené iné ubytovanie a doba šiestich mesiacov uplynula, môže požiadať o predĺženie jeho pobytu v integračnom stredisku. V takomto prípade Migračný úrad môže výnimočne predĺžiť zmluvu o ubytovaní o tri mesiace, počas ktorej si azylant hradí výdavky s ubytovaním spojené sám. Integračné stredisko sa nachádza vo Zvolene. Ak Migračný úrad MV SR rozhodne o neudelení azylu. Zároveň môže rozhodnúť o poskytnutí doplnkovej ochrany. Ak je cudzincovi poskytnutá doplnková ochrana, znamená to, že doba jej platnosti je jeden rok a ak dôvody, pre ktoré bola poskytnutá pretrvávajú, môže byť predĺžená opäť o jeden rok. Počas tohto obdobia má cudzinec právo na prechodný pobyt, vreckové (12,- Sk/ deň), ubytovanie, stravu a právo sa zamestnať. Ak Migračný úrad rozhodne o neudelení azylu a nebola poskytnutá doplnková ochrana rozhoduje sa o existencii prekážky administratívneho vyhostenia. Ak prekážka vyhostenia existuje, je možnosť podania žiadosti o udelenie povolenia k tolerovanému pobytu na Oddelení cudzineckej polície v mieste príslušnému k bydlisku. Toto povolenie sa udeľuje najviac na 180 dní. Cudzinec počas tejto doby nemôže podnikať ani vstupovať do pracovno-právneho vzťahu. V prípade, že azyl Migračným úradom MV SR nebol udelený, nebola poskytnutá ani doplnková ochrana a neexistuje prekážka administratívneho vyhostenia, proti takémuto rozhodnutiu je možnosť podať opravný prostriedok na Krajský súd v Bratislave, prípadne v Košiciach. Rovnako je možnosť podať opravný prostriedok v prípade akéhokoľvek negatívneho rozhodnutia.